Geografia (z starogr. γεωγραφία geografía – popis zeme, z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase. Vznikla zo snahy a jej cieľom teda je preskúmať a opísať Zem, dosiahnuť najlepšie využitie prírodných zdrojov, správne rozmiestniť výrobu a utvoriť najvhodnejšie prostredie pre ľudskú spoločnosť.
Definujú ju dva základné princípy: priestorovosť a syntetickosť. Geografia objasňuje najmä pravidelnosti (alebo naopak jedinečnosti) rozmiestnenia kvalitatívne rôznych javov. Skúmajú sa prírodné územné celky („landšafty“) a človekom vytvorené priestorové jednotky: štáty, regióny, mestá a vidiecke obce. Ústredným bodom jej záujmu sú tiež prvky, štruktúry, komplexné vzťahy a procesy celosvetového geosystému. V rámci priestorovej analýzy sa geografia zaoberá pojmami ako vzdialenosť, smer, priestorové vzťahy, poloha, pohyb, interakcia a pod.
Geografia je veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými vedami. Zaraďuje sa medzi vedy o Zemi, tzv. geovedy.
Geografia tvorí veľký jednotný systém geografických vied, ktorý je čoraz zložitejší. Rozčleniť súbor geografických vied je veľmi náročnou úlohou a vymedziť presné hranice medzi jej disciplínami takmer nemožné. Súbor geografických disciplín sa často označuje aj ako veľký vriaci kotol rôznych myšlienkových prúdov. Všeobecne sa prijíma dichotomické členenie na dve do istej miery protichodné disciplíny fyzickú geografiu a humánnu geografiu. Jednotlivé subdisciplíny z jednej či druhej strany však presahujú túto vyčlenenú hranicu či hranice s inými vednými disciplínami. Osobitné postavenie má regionálna geografia.
Diferenciácia geografie zatiaľ nie je ukončená, preto stále vznikajú a rozvíjajú sa nové čiastkové geografické vedné odbory. Do súboru geografických vied sa často zaraďujú aj aplikované vedy ako napríklad kartografia, geoinformatika, geoštatistika a pod. Kartografiu využívajú prakticky všetky geografické disciplíny, pretože vyjadrovanie geografických javov a zákonitostí pomocou máp patrí k nevyhnutným schopnostiam každého geografa.